Podarilo sa nám spojiť hlavy dokopy a postupne vytvoriť program na tábor pre deti z oslabených rodín. Kopu ohlasov, kto by chcel pomôcť, nech sa páči, potrebujeme všetky dobré nápady. Vierka, Juraj a Júlia sa schádzajú, aby vytvorili pre deti dobrú zábavu. Riešime veľké veci – rozpočet, jedlo, sponzorov, pomáhajú nám aj naši priatelia z Centra rodiny. Postupne je program vymyslený, deti pozvané, smelo sme mohli začať.
Denný tábor – Letné dobrodružstvo – sa konal v krásnom prostredí v Dúbravke v Centre rodiny. Prebiehal celý týždeň od pondelka do piatku v čase od 9:00 – 17:00 hodiny. Veková kategória detí bola od 7 do 12 rokov, chlapci aj dievčatá. Počas týždňa prišlo deti zabaviť kopec dobrovoľných animátorov. Každý deň mal pomenovanie, špeciálny názov, ktorý vyjadroval, čo v daný deň deti budú robiť, alebo akú činnosť budú vykonávať. K tomu sme im pridali krátke video, ukážku, ktorá tiež mala prezradiť, akej téme sa budeme venovať.
Pondelok sa niesol v téme priateľstvo. Aby sme mohli začať spolu existovať a niečo spolu kreatívne vytvoriť, napríklad aj priateľstvá, museli sme sa najskôr zoznámiť. Medzi prvými úvodnými hrami boli zoznamovačky, deti sa niekoľkokrát predstavili, aby sme si rýchlejšie zapamätali mená. K svojim krásnym menám si každé dieťa dalo pozitívny prívlastok, ktorý ho vystihoval. Rozdelili sme ich na 3 družstvá, v každom družstve si spísali vlastné pravidlá. Začali sme citátom ,,Náš Pán Ježiš Kristus od nás chce, aby sme boli spolutvorcami jeho kráľovstva". Kráľovstvom každého dieťaťa bolo jeho srdce. Každé družstvo si vyrobilo veľké srdce, do ktorého si všetci členovia na záver dňa lepili malé srdiečka, podľa toho, ako sa počas dňa správali k ostatným deťom, animátorom a ako spĺňali pravidlá hier. Poobede si deti vyskúšali svoje sily v súťažiach a na olympiáde. Prípravou a varením krupičnej kaše bolo zavŕšenie prvého priateľského dňa.
Utorok sa niesol v znamení úcty. V druhom dni sme si mohli vyskúšať úctu k prírode; ako sa správať k prírode počas toho, čo sme šli z Centra rodiny peši do Zoo, tam si pozrieť zvieratká, ako ich vhodne kŕmiť, čistiť im prostredie, kde žijú... Zdôraznili sme si, že aj zvieratá si máme vážiť. Deti mohli zažiť aj Dinopark, video o dinosauroch a vláčik, ktorý nás previezol zákutiami zoo, ako aj komentované kŕmenie zvierat. Deň bol štedrý na slniečko, a keď sme sa vrátili do centra, mohli sme sa schladiť zmrzlinou a ovocím.
Boli potrebné ďalšie sily, pretože streda hovorila o téme slušnosť – separovanie. Deti sme oboznámili s odpadom, ako sa správne triedi a pýtali sme sa, či to niekto z nich praktizuje. Čo je a nie je vhodné vyhadzovať v prírode alebo vo vode v bazéne? Slušnosť hovorila aj o tom, ako sa správať pri kúpaní na Mokrohájskej, aby si neublížili a hlavne, ako byť slušný voči inštruktorovi, ktorý im zadával úlohy. V bazéne mohli súťažiť a hrať sa, vo vírivke oddychovať. Po vybláznení v bazéne na nás opäť čakalo centrum aj s animátormi, ktorí mali pripravené ručné práce – pletenie košíkov a maľovanie na vrecúška.
Blížime sa k štedrosti a dobru, keď vo štvrtok s vďačným srdcom prichádzame k štedrosti do kláštora k bratom kapucínom. Deti vedia, že sme to my, ktorí im nosia raz do mesiaca potraviny a sú zvedavé, čo všetko sa im v kláštore odhalí. Privíta nás brat Braňo, začíname sv. omšou, pokračujeme výkladom o kostole a prehliadkou kláštora. Šikovné dievčence spolu s Vierkou pre nás pripravujú obed, pri stole prebieha diskusia s bratmi kapucínmi. Štedrá obsluha, káva, čaj, ale čas beží a ešte máme pred sebou Vodárenské múzeum.
Piatok – posledný deň, ostať v pokoji, kreatívne pracovať, po práci urobiť poriadok, k práci si zavolať niekoho na pomoc. Toto bolo viacero tém na jeden deň, deti boli tvorivé a na písmeno P sa im chcelo veľa vymýšľať. Tento deň bol bohatý na kreativitu – opäť kreslenie vrecúšok, navliekanie korálok, hranie šachu, maľovanie tanierov. Pripravovali sme sa na opekačku, ale počasie nám neprialo. Pomaly sme sa začali blížiť ku koncu. Zhodnotili sme tábor, zopakovali si, čo sme sa počas celého týždňa naučili... Vyhodnotili sme správanie deti a odovzdali im krásne ceny od hračiek až po školské potreby. Spolu sme vytvorili jedno veľké priateľské srdce.
Týmto by som chcela poďakovať všetkým, ktorí nám pomáhali. Bratia kapucíni, Centrum rodiny v Dúbravke, darčeky a pomôcky z Charity, finančné príspevky od anonymných darcov a zbierky v kostole, koláče od šikovných dievčat. Občas to boli boje, ale stálo to zato. Vďaka.
,,Tábor mi dal hlavne veľmi veľa trpezlivosti voči deťom a ich správaniu, vedieť ich prijať takých, akí sú a neodsudzovať ich. A tiež vedieť sa zjednotiť s inými animátormi pri realizovaní programu," dodáva Julka na záver.
Tento rok chystáme druhý ročník – kto sa pridá?
