(9. február 2016) - Popolcovou stredou vstupujeme do pôstneho obdobia. Na jeho začiatku Vám vďaka dobrovoľníčke Janke prinášame krátky úryvok z príhovoru brata Miroslava, kapucína, zo svätej omše na Popolcovú stredu v roku 2014. V ňom sa zamýšľal nad zmyslom pôstu v našom živote. Špeciálne sa dotkol hodnoty almužny.
„Almužna je síce v našej spoločnosti preferovaná, ale málo ozrejmená. Často totiž skončíme pri nejakej sociálnej pomoci alebo dávaní almužny, keď stretneme na ulici človeka bez domova, ktorý žobre. Uspokojíme sa tým, že mu dáme pár centov, pohladkáme svoje srdce a povieme si: Dal som almužnu; takto som sa stretol s chudobou a ja som tej chudobe poslúžil. Ale to je veľký omyl. Na jednej strane dobre vieme, že iba takýmto skutkom tomu človeku nepomôžeme. Rozmer chudoby nás pozýva niekde inde. Tu nejde len o chudobného človeka, ktorý nemá kde bývať. To môže byť aj rozmer chudoby mojich vzťahov, keď si potrebujem uvedomiť, že napr. ja ako hlava rodiny sa musím stretnúť s chudobou mojich detí, s ktorými netrávim čas a ktoré nevychovávam. Ľahko si to dokážem ospravedlniť, že mám veľa práce a aj ja potrebujem nejaký relax a čas na seba. Či to nie je stretnutie sa s chudobou mojich detí, kde ja môžem byť ten, ktorý dá „almužnu“, milodar svojim deťom tým, že sa zrieknem svojho času, a že budem tráviť čas s nimi? To nie je len rozhodnutie , že teraz nebudem sledovať televíziu či počítač, lebo mi slabne zrak alebo priberám na váhe, to musí byť rozmer toho, aká je hodnota môjho času, ktorý často tak bezbožne trávim.
Či to nie je stretnutie sa s chudobou, kde ja môžem venovať svoj čas človekovi, na ktorého nemám čas? Možno je to moja manželka, možno môj priateľ, moja suseda, ktorá je sama a celý deň stojí pri vchode do domu a čaká, kým niekto prejde okolo a prihovorí sa jej. Či to nie je stretnutie sa s chudobou a danie almužny tomu, kto potrebuje milodar?“
Prajeme vám požehnané obdobie pôstu ako času hľadania nových rozmerov nielen chudoby.